Nenahraditeľné medzistanice

Autor: Zuzana Rajčáková | 21.9.2013 o 11:06 | Karma článku: 6,83 | Prečítané:  204x

Myšlienky sú mojím najčastejším spoločníkom. Najvzácnejšou bankou na odpovede. Vedú k správnemu cieľu, nech už vyberajú akúkoľvek cestu. Mám ich rada. Pochybujú. Boja sa. Dohovárajú. Robia rozhodnutia. Kladú si podmienky. Veria v lepšiu budúcnosť. Pomáhajú poučiť sa z neúspechu. Učia vážiť si ľudí, čo za to stoja. Robia svet abstraktností konkrétnym.

Zbožňujem chvíle, keď si môžem dovoliť myšlienkové blúdenie. Také to relaxačné gulášovanie, otváranie všetkých mozgových zásuviek, vtedy vznikajú zázračné momenty. Najčatejšie blúdim kade-tade, ale najradšej celkom nezmyselne tade-kade. Vo svete predstavivosti sa niekedy ráno zobúdzam na vôňu kávy, vychádzam na balkón s filmovým výhľadom, celý deň som samý úsmev pripravená na krásny život. Inokedy sa zobúdzam na mrazivé slnečné lúče v teplej posteli s knihou v ruke. Milujem myšlienky na rána, ktoré raz skutočne zažijem.

Dovtedy si však vystačím s medzistanicami. Vďačne prijímam rána, keď mám čas urobiť si kávu, keď sa štverám na posteľ, aby som sa ponad mliečne sklá videla cez vetrací otvor kúsok vzduchu na dvore o veľkosti štyri metre štvorcové, teším sa, že ma nezobudil zlý sen o prázdnom bankovom účte alebo o pokute za neskoré splatenie pôžičky. Na súčasných medzistaniciach je totiž najlepšie, že nemusím čakať na ďalší skutočný deň, aby som zažila nové ráno. V Británii, predovšetkým tu u mora, stačí vyčkať zopár minút a hneď mám ráno plné rozčuľovania sa, prskania, veterných hádok a v ruke držím tak maximálne peňaženku a kľúč od zámku na bicykel, stojím, váham, nerozhodná, či túžim po ľadovej sprche až na kapucňu a mokrom zadku od vlhkého sedadla alebo po drahom lístku na bus plný narýchlo uschnutých, smradľavých búnd a vsemožné obluky pripomínajúce skôr vyhliadkovú jazdu po meste ako zdolávanie dvoch míľ. V také pštrosie rána, keď je naozaj najlepšie vopchať hlavu pod perinu a tváriť sa akoby nič, si uvedomujem, že myšlienky a ich nezbedná trúfalosť ma doviedli práve sem a práve tu som na správnom mieste, tam, kde som byť chcela. Neviem, či v očakávaní niečoho lepšieho alebo v  uvedomovaní si toho dobrého, čo som dobrovoľne odsunula na dobu určitú, ale istotne tu nie som nadarmo.

A tak mi teda dnes ráno nezostáva nič iné, len si vypiť kávu, zobrať si zopár vrstiev náhradného oblečenia a vyraziť k cudzím oknám s filmovým výhľadom a s hlavou plnou dotieravých myšlienok postúpiť zas o krôčik k môjmu lepšiemu, pozitívnejšiemu, vďačnejšiemu ja.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lunter: Strava pomohla matke z rakoviny, no šarlatánov neuznávam

Článok na webe firmy kandidáta na župana vysvetľuje jej vznik tým, že vďaka zdravej strave sa jeho mama dostala z rakoviny.

DOMOV

Právnik z Via Iuris: Sudcovia vyslali prekvapivý signál

Treba sa zamyslieť, tvrdí právnik.

ŠPORT

Kohút si priznal chybu, Cígerovi sa ospravedlnil. Ten to neprijal

Tréner reprezentácie a šéf zväzu spolu diskutovali.


Už ste čítali?