Abstrakcia detských myslí

Autor: Zuzana Rajčáková | 6.9.2012 o 11:01 | (upravené 6.9.2012 o 11:13) Karma článku: 5,40 | Prečítané:  403x

Koncepcia abstraktných pojmov je fascinujúca. Nikto nikdy nevie povedať, ako slovo vyzerá v skutočnosti, len sme si ho nejako pomenovali, označkovali, založili do priehradky, aby sme vedeli, čo je asi tak zač, ale nikdy sme mu nepriradili univerzálny obraz. Láska môže byť srdiečko a červená farba, smrť môže byť čierna a s kosou, ale nie je náhodou komunizmus symbolizovaný červenou farbou, kosákom a kladivom? Nejdem si predstavovať, ako funguje využívanie rovnakých symbolov  a čo to vôbec znamená v tomto konkrétnom prípade, lebo si nie som istá jednoznačnosťou výsledku. Čo ma však naozaj ochromilo, je abstraktnosť, ktorá sa mení od človeka k človeku nehľadiac na to, aký vekový rozdiel je medzi jednotlivými „mysliteľmi.“

 

Keď som bola malá,  slovo nebo pre mňa bolo synonymné s oblohou. Dlho som hľadala rozdiel medzi oblakom a mrakom, ale keď som žiaden nenašla, rozhodla som sa aj nebo a oblohu nechať bez rozdielu. Peklo bolo pre mňa niekde mimo sveta, nie pod zemou, nie nad zemou, nevedela som ho zaradiť, nájsť mu miesto, ale vždy bolo na vertikálnom pravítku dolu pod nebom. Medzitým nič. Jedine tak naša planéta. A predsa Zem nebola na pravítku. Ale ak nebo bolo súčasťou zeme a bolo nad peklom, neplatí akási obmena komutatívneho zákona o tom, že peklo je Zem a Zem je teda peklo? Môj detský mozog nedomýšľal detaily, ale mal svoju predstavu, ktorá mu stačila. Nezaťahovala som do záležitosti náboženstvo, ani naučené poznatky z geografie, mala som svoj svet, v ktorom som si definovala pojmy podľa skúseností a na všetko ostatné neodžité mi stačila výhradne roztopašnosť vlastnej mysle.

Nedávno sme sa však so sesternicou celkom náhodou dostali k téme nebo a peklo a môj pohľad na relativitu mojich predstáv abstraktných pojmov vtedy nadobudol presnejšiu formu. Vysvetľovala mi, že nebo je kdesi celkom mimo Zeme, obloha a nebo nie sú pre ňu jedno a to isté, veď v nebi predsa nelietajú lietadlá. Peklo je pod zemou, kdesi medzi jadrom Zeme a nami, nie tam u tých, čo chodia dole hlavou. Pochybujem, že si ešte len šesťročné dievčatko uvedomuje  guľatosť Zeme, ale jej koncepcia sveta je oveľa logickejšia než bola tá moja. Nevedela však nikam zaradiť polepšovňu a veľmi ju to trápilo. Napriek tomu, že riešila dilemu, kam ju umiestniť, obraz v jej hlave bol oveľa optimistickejší než ten môj. Mala polepšovňu, „miesto, kde sa môžeš rozhodnúť, či chceš byť dobrý alebo zlý." Polepšovňu som podľa nepísaných všeobecných pravidiel  sveta dospelých premenovala na očistec. Aby som však celkom nezavrhla svoju teóriu, so spätným uvážením si dovolím za naozajstný očistec v mojej i jej koncepcii abstraktného rozloženia sveta považovať samotnú Zem a náš život na nej. Zdá sa mi to ako rozumné riešenie, ale musím ho najprv prediskutovať so svojou malou kolegyňou.

Posielam vám teda myšlienku šesťročnej šikulky, ktorá už dávno zistila to, čo mnohí nezistíme celý život- miesto a správny čas rozhodnutia sa, či budeme tí dobrí alebo tí zlí, je na Zemi, tak si nepokašlime, čo ešte pokašľané nie je.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?