Hra života

Autor: Zuzana Rajčáková | 21.8.2012 o 0:56 | Karma článku: 4,08 | Prečítané:  285x

Človek je tvor hravý. Z tohto môjho presvedčenia vyplýva, že človek sa veľmi rád zapája do činností, ktoré zahŕňajú aj iných jedincov. S hraním je to ako s jedením či spaním, s obliekaním či vzdelaním. Raz začnete a nikdy neprestanete. Potrebujete to ako vzduch, potrebujete to, aby ste sa stali človekom, nie len hravým tvorom. Existujú desiatky hier, ktorým si krátia čas batoľatá, škôlkari, žiaci, študenti, dospelí aj dôchodcovia. Hranie sa je podľa mňa jedným zo základných prejavov ľudstva. Hráme sa, lebo sa tak učíme, ako byť dobrým človekom, ako žiť dobrý život. Aký je ten dobrý život? Taký, ako dobrá hra.

Každý z nás si pri vyslovení slova detstvo predstaví hru, ktorú mal kedysi rád. Mne dedo vyrezával do rozrezaných zemiakov jednoduché tvary a ja som si potom tieto domácky vyrobené,  jednorazové pečiatky namáčala do podušky s atramentom a otláčala na papier. Ako dieťa som si spojila čas a prácu, ktorú do výroby pečiatok dedo vložil, s povinnosťami, ktoré mám, predtým, než môžem robiť to, čo ma baví. Hrával so mnou aj domino. Malé drevené doštičky mi odvtedy pripomínajú vzťahy medzi ľuďmi. Na jednej doštičke sú dvaja ľudia, navždy spojení, ale predelení krátkou, čiernou čiarkou, ktorá značí hranicu medzi nimi, naznačuje, kde presne sa môže doštička zlomiť, ak na ňu vyvinieme príliš veľký tlak. Majú spolu štyri steny, no v skutočnosti sú tri a tri. Existuje predsa tá deliaca čiara, ktorá vytvára priestor pre každého z dvojice. Každý si napája na svoje steny ľudí, ktorí mu vyhovujú. Navzájom sa všetci prepájajú, jeden človek je bližšie, jeden je ďalej, ale vždy sú si dvaja k sebe spojení celkom blízki. Akoby sa mohla mačka spojiť s myšou a akoby mohlo byť vajce nepodobné vajcu? Vždy je tu priestor, ktorý máte pre seba, aj keď ste spojený s miliónmi ľudí, vždy si môžete vybrať, ktorí budú vždy pri vás, celkom blizučko, dotknete sa ich len čo natiahnete ruku. Stačí ju natiahnuť... A puzzle do seba zapadajú. Myšlienky sa spájajú a dopĺňajú navzájom, aby vytvorili obraz priateľstva tak jednoznačný, že o ňom nebudete môcť zapochybovať.

Raz mi jeden známy povedal, že pre neho existujú tri druhy žien. Tie, s ktorými si dnes má čo povedať, tie, s ktorými si nemá čo povedať a tie, s ktorými nikdy nevymíňa témy na rozhovor. Postup z jednej kategórie do druhej a späť je možný. Keďže je to muž, odpúšťam mu nezmyselnosť spiatočného prechodu, ale kvitujem prechod do „lepších" kategórií (lebo akoby ste mohli jeden deň tvrdiť nikdy a ďalší deň dnes áno?). Na druhej strane, je možné, že sa ľudia menia. Čím? Tým, čo zažívajú? Tým, čo im svet ponúkne? Tým, čo im neponúkne? Tým, čo nevyužijú? Viem pochopiť, že sa človek mení, ale neviem pochopiť, že zabúda. Aj preto treba hrať človeče, nehnevaj sa, s rozumom. Nezabudnite, koľkokrát vás kto vyhodil tesne pred domčekom, ale pamätajte si aj to, koľko ráz vám požičal šestku, keď ste stáli na štarte a kocka sa nie a nie gúľnuť tak, ako by ste sa mohli pohnúť z miesta. O tom sú tri druhy žien. Tie, ktoré nikdy nepochopia princíp hry, a teda ani váš život, tie, ktoré vás porazia a  otočia vám život hore nohami, no a nakoniec tie, ktoré hrajú fér hru, radujú sa, keď vyhráte a upracú vám život vždy, keď prehrávate.

Podľa akého vzorca sa ľudia rozhodujú, či spolu strávia zvyšok života alebo či prebehnú spoločnú cestu pri jednom pive? Kedy si môžeme byť istí, že toto je správne rozhodnutie a toto je len nevyhnutná skúška trpezlivosti? Neviem, či  ide o chémiu, biológiu alebo matematiku. Jedno je však isté, existuje výnimka z každého pravidla. Ani spoločenské hry nie sú vždy najlepšou voľbou. Myšlienky sa dajú urovnať napríklad pri hre sudoku. Mohlo by zabrať, ak sa nevieme rozhodnúť, kam patríme. Spája do chlievikov ľudí, ktorí sa navzájom dopĺňajú. Majú rovnaké pravidlá, používajú logiku, všetci zo skupinky deviatich sú výnimoční svojím spôsobom a pritom nie sú spojení len tak hocijako. Krížovkami sa tiež zabávajú ľudia, ktorí hľadajú. Hľadajú niekoho veľmi podobného sebe, niekoho, kto by im rozumel a počúval všetko, čo hovoria, nielen to, čo ich zaujíma. Hľadajú empatických ľudí urobených cez kopirák. Dve synonymné slová nikdy nemajú presne ten istý význam, rovnako ako kópia nikdy nie je presný originál. Farba bledne, originalita stráca iskru. Tvoria sa vodcovia a ich nasledovníci, usporadúvajú sa do okienok tak, aby vytvorili  zmysluplný celok a ich cieľom je nájsť spoločnú myšlienku, tému na rozhovor či činnosť. A aj tak sú šťastní.

Život je dôležitá hra a je fajn, ak človek vie, čo hrá rád. Vtedy život plynie, hráči sú spokojní a zmysel hry naplnený. Krásne na tom je, že každá hra raz skončí, ale predtým, než sa skončí, môžeme nahradiť diskvalifikovaných hráčov, tých, ktorí sú unavení alebo tých, ktorí si nevybrali správnu hru a šli hľadať inde. Miesto je pre každého. Dôležité je, aby sme si po dohratej hre povedali: Áno, toto mi niečo dalo. Ak nie dobrých priateľov, tak aspoň dobrý pocit z čestnej hry.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?