Začiatky

Autor: Zuzana Rajčáková | 12.8.2012 o 13:14 | (upravené 12.8.2012 o 13:20) Karma článku: 6,86 | Prečítané:  363x

Na nové začiatky treba odvahu, zvedavosť, sklamanie alebo trošku z každého. Hovorím o nových myšlienkach. O nových nápadoch. O nových ľuďoch, ktorým dávame šancu stať sa našimi životmi. O nových snoch. O nových pocitoch. Hovorím o novom svete, ktorý si budujeme každý deň vo chvíli, keď ráno otoríme oči.

 

Aj po dvoch týždňoch sa v noci prebúdzam celkom vystrašená. Otvorím oči, pozerám na biely plafón, rovnaký ako nad každou inou posteľou, v ktorej som kedy spala, otáčam hlavu a uvidím ružové steny cudzej miestnosti. Zavriem oči. Musíš spať. Ešte niekoľko mesiacov ťa nezobudí škrabkanie tvojho králika na dvere klietky. Predtým, než sa vrátiš do nového starého sveta, budeš sa niekoľko desiatok dní zobúdzať akoby v cudzích posteliach. V mysli sa mi zjaví vždy to isté presvedčenie, že všetko, čo som kedy urobila, bolo z momentálneho presvedčenia, verila som, že v tej chvíli je to správne, vhodné a  že to za to stojí, rozprávala som, aby som bola vypočutá a pochopená. Preto zostávam na novom začiatku. Pokračujem v existencii svojej rozdvojenej osobnosti dvojblogového človeka hľadajúceho smer a cestu, ktorou by  vyjadril všetko, čo má v hlave a duši.

Keď som sa rozhodovala pre Paríž, išlo o minúty. Paríž alebo Brusel? Svet alebo malá Bratislava? Z veľkých snov som sa akosi vracala k skromnosti dedinského dievčaťa zvyknutého na pohodlie domova. Nakoniec ma presvedčila minulosť, ktorá nebola a budúcnosť, ktorú som už akosi zažila. Paríž, som tu. Slúchadlá v ušiach, s hlavou hore, s očami zabodnutými do neurčita ignorujem pokriky a pískanie potmavších spoluobčanov neslávnej prisťahovaleckej štvrte. V takýchto štvrtiach nie je dovolené vykračovať si. Treba mať čosi v ušiach, klapky na očiach, hlavu dole, nasadiť rýchly krok. Odmietam sa hrať na skromnú a plachú. Mám však dlhé nohy, robím dlhé kroky a o minúty stále ide. Ak premrhám minútu, ujde mi metro k ďalšiemu zázraku.

Nie všetky začiatky však prinášajú to, čo od nich očakávame. Pre tlmočníka je nevyhnutné, aby sa vedel sústrediť na viacero vecí naraz, preskakovať z jazyka do jazyka. Nikdy som na hodinách tlmočenia nevynikala, často som sa prichytila, že tlmočím z angličtiny do angličtiny, vylepšujem učiteľove slová, nahrádzam ich synonymami, hrám sa s jeho výpoveďami, ale akosi som zabúdala, v ktorom jazyku to treba robiť. Išla som študovať prekladateľstvo, a to, že bolo v kombinácii s tlmočením, mi do života vnieslo kus očakávaní. Na profesiu tlmočníka však už pozerám len z diaľky. Sama si doma prekladám rozprávky a nahrávam sa. Smejem sa na sebe a stačí mi to. Troška tlmočníckej deformácie mi však zostala natrvalo. So slúchadiel mi cez uši lezú do hlavy myšlienky, derú sa na papier a tam zostávajú, kým nie som v dostatočne nabudenej nálade korigovať ich, usmerňovať ich tok a dávať im formu. Aj preto ľahšie rozumiem Virginii Woolfovej než ktorýkoľvek z ľudí, s ktorými sa o nej rozprávam, mala príliš veľa myšlienok a príliš málo času na ich formovanie. Tak, ako sa pomaly a bolestivo lúčim a zmierujem s nenaplnením svojej tlmočníckej kariéry, tak si postupne budujem istotu, že moje nekontrolované písanie má zmysel a je presne také, aké som ho chcela mať. (Nielen moja) každá myšlienka je cenná. Má zmysel a váhu. Čo je zvláštne na tom, že odsek sa začína tlmočením a končí váhou myšlienok? Tak hlava pracovala, netreba ju brzdiť v tom, po čom túži, treba jej len vymedziť hranice, v ktorých neobmedzené myšlienky môže produkovať. Takzvané česanie rastúcich vlasov.  Páperie, babie leto, ktoré má smer. Ptretransformované sklamanie prinieslo nový začiatok.

Koľko asi váži popísaný papier oproti tomu prázdnemu? Tony. Plynutie ničoho.  Slová sú dar. Vyjadrujú všetko a pritom nepovedia nič. Sú to najvzácnejšie, čo mám. Posledné dva týždne bezradne rozhadzujem rukami,  mlčím, keď si neviem spomenúť, ako sa povie otvárač na fľaše, vrchnák alebo slamka. Sú to sprostosti, ktoré mi vypĺňajú dni. A predsa ma robí šťastnou chvíľa, ktorej výnimočnosť si uvedomím, ešte kým neskončí a nenechá priestor ďalšiemu začiatku...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?